Separačná úzkosť
Strach z odlúčenia (samoty)
Nachádzate doma po príchode z práce nemilé prekvapenia? Roztrhané topánky, vyhrabané kvetiny z kvetináčov, doškriabané dvere, strhnuté záclony, lízance na oknách...? Alebo Vám susedia neustále opakujú ako Váš psík dookola kňučí, zavýja a šteká?
Sú dva dôvody, prečo sa môžu psy takto správať. Buď sa im nedostatočne venujete a jednoducho sa nudia alebo skutočne trpia strachom z odlúčenia. Nie je jednoduché toto správanie odstrániť pokiaľ sa nepodchytí včas. Preto Vám prinášame zopár rád.
Aby separačná úzkosť nevznikla:
- na samotu zvykáme psíka už odmalička (čas osamote pomaly predlžujeme)
- naučíme psíka na "miesto" (miesto odpočinku a spánku- pelech, klietka...)
- pred odchodom z domu psíka poriadne vyvenčíme - doprajeme mu fyzickú aj psychickú aktivitu
- pred odchodom z domu nevenujeme psovi zvýšenú pozornosť - nelúčime sa s ním
- z domu sa snažíme odchádzať kľudne, bez zhonu (nie ako víchor)
- pri príchode psa búrlivo nevítame, pochválime ho až keď je opäť kľudný a nerobí okolo nás cirkusové premety :)
Ak psík už strach má:
- riadime sa rovnako ako pri predchádzaní vzniku úzkosti
- počas toho ako sme doma, robíme veci akoby sme odchádzali - berieme kľúče tak aby zacingali, otvárame a zatvárame dvere, obliekame si bundu, topánky...
- odstránime z dosahu veci, ktoré by mohol pes poškodiť alebo, ktoré by mohli ublížiť jemu
- v ťažkých prípadoch sa dá tréning skombinovať s veterinárnymi "pomôckami" ako napr. obojok Adaptil
Ak ešte
len premýšľate nad kúpou psíka, dobre zvážte, koľko času ste mu schopní
venovať. Nezabúdajte, že pes je sociálny tvor, ktorý potrebuje kontakt so
"svojimi" ľuďmi a rovnako ako pri ochoreniach je lepšia prevencia ako zdĺhavé
liečenie.