Cystínová urolitiáza

Cystinúria je geneticky daný defekt obličiek, pri ktorom sa do moču vylučuje zvýšené množstvo aminokyselín- cystín, lyzín, arginín. Tento dedičný defekt bol u psov 1.krát popísaný v roku 1823, dodnes sa zistil jeho výskyt u 70 plemien. Najväčšie zastúpenie majú anglický a francúzsky buldog, newfoundland, landser, írsky teriér, baset a jazvečík. V rámci pohlavia sú častejšie postihnuté samce, kvôli anatomickým pomerom vo vývodných močových cestách. Predispozičným faktorom je vysoký príjem bielkovín v krmive a nižší príjem tekutín. U psov postihnutých cystinúriou, obličky nevedia spätne resorbovať cystín do krvného obehu, takže tento sa kumuluje v moči.Pri kyslom ph moču, je cystín nerozpustný, nadmerné množstvo cystínu kryštalizuje a vytvára kryštáliky až močové kamene lokalizované v obličkách, močovom mechúri alebo v močovej rúre.Klinické prejavy môžu byť od hematúrie ( krvomočenie ) a strangúrie ( bolestivé močenie ), až po urinárnu obštrukciu ( nepriechodnosť močových ciest ) a zlyhanie obličiek. U väčšiny plemien nastupujú prvé prejavy ochorenia okolo 4-5 roku života, u newfoundlandského psa to môže byť medzi 6. mesiacom a 1. rokom života. Diagnostikovať prítomné močové kamene je možné na základe RTG a USG vyšetrenia. Vyšetrenie močového sedimentu môže byťnápomocné pri identifikácii typu urolytov ( močových kameňov ). Ak sa v močovom sedimente nachádzajú cystínové kryštáliky, je veľmi pravdepodobné, že aj močové kamene budú zložené z cystínu. Presné zloženie a druh urolytu sa zistí na základe uroanalýzy v špecializovanom veterinárnom laboratóriu.Cystínovéurolyty môžu byť rozpustené diétou, používajú sa špeciálne komerčné diéty so zníženým obsahom bielkovín a sodíka, ktoré majú alkalizujúci účinok, rozpúšťanie sa zlepší pri ph moču vyššom ako 7,5. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín, ktorý zriedi moč a zníži jeho saturáciu cystínom , ( ideálna špecifická hmotnosť moču je menej ako 1.020 ). V prípade, že močový kameň spôsobí upchatie močovej rúry, nastáva život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje chirurgické odstránenie močového kameňa a spriechodnenie močových ciest. U zvierat s týmto dedičným defektom je riziko recidívy pomerne vysoké, vyžadujú si celoživotný pravidelný monitoring zdravotného stavu, v prípade zhoršenia funkčnosti obličiek aj intenzívnu podpornú liečbu.